Poznámky II.1


01   → Medvecký 2011, s. 208-391 (tam ostatná staršia lit.).

02   → Medvecký 2009b, s. 75-86; → Medvecký 2010b, s. 178-212.

03   V. Plekanec: Reštaurátorský výskum a výsledky reštaurovania výtvarnej výzdoby Katedrály sv. Emeráma v Nitre – súčasný stav, in: Zborník prednášok IX. medzinárodného seminára o reštaurovaní, Chateau Krakovany 2009 (2010), s. 80-93, najmä s. 84. K barokovej freskovej technike M. Koller: Barocke Wand- und Deckenmalerei in Österreich – Technologie und Restaurierung, in: Barockberichte 34/35. Salzburg 2003, s. 325-331.

04   Ako jeden z reprezentatívnych príkladov možno uviesť citáty z diel Domenicchina, Francesca Albaniho, Annibale Carracciho, Le Bruna, atď. vo freskách Gaulliho žiaka M. Altomonteho v záhradnom paláci princa Eugena Savojského Dolný Belveder z r. 1716. - H. Aurenhammer: Martino Altomonte. Wien – München 1965, s. 33.

05   Obraz preberá stranovo prevrátene kompozíciu akvaforty Melchiora Küsella (univerzitné tézy) z r. 1679, resp. jej neskoršej kópie Johanna Andreasa Pfeffela, vytlačenej v Augsburgu 1718 (pražské univerzitné tézy - NK ČR Praha, Th 298).
Figúru muža s podopretou bradou sediaceho v popredí Galliarti zakomponoval aj do fresky Kázanie sv. Pavla apoštola v Damasku na klenbe kaplnky kaštieľa bisk. I. Csákyho vo Veľkom Bieli (1726).

06   Zasnúbenie Panny Márie, medirytina J. A. Fridrich st. (zač. 18. stor.) podľa oltárneho obrazu Johanna Andreasa Wolffa z r. 1698. - Kat. „Unter Deinen Schutz...“ Das Marienbild in Göttweig, Graphisches Kabinett Göttweig 2005, s. 474, č. III.60.

07   Kat. Hans Adam Weissenkircher (1646 – 1695). Fürstlich Eggenbergischer Hofmaler. Schloss Eggenberg Graz 1985, s. 154, č. 55, obr. 107 na s. 152.

08   C. Pericoli Ridolfini: Roma / Chiesa del Gesù. Roma 1997, s. 15, obr. 2; - S. Roettgen: Wandmalerei in Italien. Barock und Aufklärung 1600-1800. München 2007, obr. s. 30 a Gaulliho originálne bozzetto k freske (Galleria Nazionale d'Arte Antica v Ríme).

09   „Cupola della Chiesa di Sta Agnese a Piazza Nauona in Roma“, album rytinových reprodukcií fresiek z r. 1670–89 (po Ferriho smrti dokončil a premaľoval jeho žiak Francesco Corbellini). Titulný list s dedikáciou (celok kupoly) a 7 častí (fol. 1–7), medirytiny Nicolas Dorigny, vyd. Giovanni Giacomo de Rossi v Ríme 1690. → Trottmann 1991, s. 9-16, obr. 1-8; → Herbst des Barock 1998, s. 14-17, obr. 1-8.
Motívy z tejto Ferriho predlohy (anjelik s tŕňovou korunou z fol. 1; anjelské figúry z fol. 2 a 3) nájdeme zakomponované aj na klenbách bočných kaplniek jezuitského kostola v Trenčíne (Christoph Tausch, okolo 1715), či pútneho kostola v Marianke (nezn. maliar, 1728). Postavu kľačiaceho sv. Floriána (z fol. 5) rozpoznáme na obraze J. Kurtza v nadstavci boč. oltára u kapucínov v Pezinku (okolo 1730).
Viaceré ďalšie z graficky reprodukovaných, najmä v jezuitskom prostredí mimoriadne obľúbených kompozícií Ferriho obrazov okrem Galliartiho v Nitre a Christopha Tauscha v Trenčíne (Sv. Ladislav zakladá kostol) použili ako predlohy aj neznámi maliari napr. pre obraz hlav. oltára kostola jezuitov v Skalici (Sv. František Xaver ako ochranca proti moru), obrazu na boč. oltári kostola františkánov v Nitre (Videnie sv. Antona z Padovy) a pod.

10   „LA CVPPOLA del Caualier Gio. Lan-/franco, dipinta in Roma, nella Chiesa / di S. Andrea della Valle, disegnata, et / itagliata da Carlo Cesio, e di / nuovo data in luce con direttione, / e cura da Gio. Giacomo Rossi,/ dalle sue stampe in Roma, / alla Pace, 1680“ .

11   → Medvecký 2010b, obr. 25 a-c.

12   → Saur AKL, Bd. 48, 2006, s. 88 (D. Trier), so staršou topografickou lit.; → Medvecký 2011, pozn. 21.

13   → Medvecký 2010b, s. 187, obr. 8.

14   N. Sabau: Metamorfoze ale barocului Transilvan, Vol. II. Pictura. Cluj-Napoca 2005, obr. 175 na s. 562.

15   Medirytina z dvoch častí Sprievod a Poklona Troch kráľov, in: „Livre de diverses peintures du Simon Vouet, peintre du Roi, gravé par Michel Dorigny“ (vyd. Paris 1689). - S. Crelly: The painting of Simon Vouet. New Haven – London 1962, č. 246, obr. 136-139; → Trottmann 1991, s. 15, obr. 12-13.

16   → Medvecký 2010b.

17   → Medvecký 2010b, obr. 29.

18   Po náleze a odkrytí gotických fresiek na stene za oltárom bol zreštaurovaný oltar presunutý k západnej stene oproti, namiesto neskorobarokového oltára sv. Jána Nepomuka.
K Perneggerovmu oltáru L. Éber: Szelepcsényi György oltára a nyitrai székesegyházban, in: Archeologiai Értesítő, 38 (1918–1919), s. 57-64; - A. Szilágyi: Zwei Reliefs nach Kompositionen Michelangelos, in: Ars Decorativa 5, 1977, s. 43-61; → DSVU Barok 1998, komentár k č. 113 na s. 429 (I. Rusina); → Medvecký 2011, s. 236-255.

19   Výjavy zo série 839 ilustrácií Biblia ectypa. Bidnussen auss Heiliger Schrifft Alt und Neuen Testaments, zhotovených viacerými rytcami podľa rôznych predlôh, vyd. J. Chr. Weigel v Augsburgu 1695. Ako predlohy Galliarti používal aj ďalšie rytiny z tejto série (napr. pre figúru Krista na Olivovej hore, zakomponovanú do pozadia na obraze Zajatie v Getsemane z cyklu na stenách dolného kostola).

20   Mnohofigúrovou diagonálnou kompozíciou sväteckých postáv so sv. Katarínou vo vrchole na Galliartiho ústrednom obraze sa neskôr inšpiroval Andrej Zallinger na obraze Všetkých svätých na hlavnom oltári v Ladiciach z r. 1792. → Medvecký 2010b; → Medvecký 2011.

21   Pôvodné obrazy cyklu sú tu však navzájom zamenené, niektoré nahradedné novými. Dejová postupnosť a následnosť jednotlivých výjavov (smerom k oltáru Snímania z kríža, pokračujúca maľbami na klenbách nad oltárom a výjavmi Zmŕtvychstanie a Neveriaci Tomáš na klenbových poliach) tak z neznámych dôvodov už nie je zachovaná.

22   Kat. Umenie reštaurovania II, ed. I. Rusina. GMB Bratislava 2011, s. 88-91, kat. č. 22 (J. Medvecký).

23   Medirytiny Melchiora Küsella Judášov bozk a Kristus pred Kaifášom („Theatrum dolorum Iesu Christi...“ , Augsburg 1677), prevzaté Küsellom zo staršieho Pašiového cyklu Grégoire Hureta (1664). Ku Korunovaniu tŕním porov. identickú kompozíciu fresky z pašiového cyklu C. D. Asama v bavorskom Aldersbachu z r. 1720 a neskoršiu kulisovú maľovanú dekoráciu J. G. Bergmüllera v jezuitskom univerzitnom kostole v Dillingen z r. 1754.

24   Sv. Martin biskup uzdravuje posadnutého, medirytina Pieter de Jode ml. (po 1634) podľa Jordaensovho obrazu namaľovaného r. 1630 pre katedrálu sv. Martina v Tours (dnes Museum voor Schone Kunsten v Bruseli). - Kat. „Es muß nicht immer Rembrandt sein... Die Druckgraphiksammlung des Kunsthistorischen Instituts der Universität München. R. Stalla, ed. Berlin 1999, s. 66-67, kat. č. 9. Zaujímavé je, že postavu sv. Martina z tejto predlohy ako sv. Mikuláša zhodne interpretoval napr. aj Jacob Zanusi (oltárny obraz v Mondsee z r. 1731). - J. Kronbichler: Der Salzburger Hofmaler Jacob Zanusi 1679–1742. Dommuseum zu Salzburg 2001, kat. č. 79, obr. s. 122.

25   Variantom vychádzajúcim z tej istej staršej predlohy je postava kráľa na koni na návrhovej lavírovanej kresbe neznámeho určenia, ktorá vznikla okolo r. 1700 pre nitrianskeho biskupa Ladislava Mattyasovskeho (dnes v zbierkach GMB). - Svätci v strednej Európe / Heilige in Zentraleuropa. Kat. výstavy, vedec. red. I. Rusina. SNG Bratislava 1990, č. kat. C.8 na s. 91 (J. Medvecký). K barokovej ikonografii sv. Ladislava a uhorských dynastických svätcov a genéze motívu zázraku pozri T. Kerny: „Szíz Máriának választott vitéze“. (Egy barokk kori Szent László ábrázolásról), in: Ars Hungarica, 1997, č. 1-2, s. 255-268; - Z. Szilárdfy: Eigenständige Typen in der barocken Ikonographie ungarischer Heiliger. Esztergom 2001.

26   → Medvecký 2011.

27   Návrhová kresba k olt. obrazu, na rube nápis ceruzou: "C. Maratta" (Staatliche Museen zu Berlin, Kupferstichkabinett, inv. č. KdZ.7071), lavírovaná perokresba pripisovaná vroclavskému J. J. Eybelwieserovi. - E. Bock: Die deutschen Meister. Beschreibendes Verzeichnis sämtlicher Zeichnungen. Staatliche Museen zu Berlin, 1921, č. 7071; - A. Kozieł: Michael Willmann und sein Kreis. Zeichnungen. Kat. Salzburger Barockmuseum 2001, s. 160, č. 72, obr. s. 161.

28   Porov. → Trottmann 1991, s. 9-16; - H. Thaller: Das „Zitat von Autoritäten“ im Werke Josef Ferdinand Fromillers, in: Kunstjahrbuch der Stadt Linz 1994/95. Linz 1995, s. 89-136; → Herbst des Barock 1998, passim; → Medvecký 2006a, s. 98-113, a pod.

top
ŠTÚDIE