Poznámky II.2


01   Text je prepracovanou a doplnenou verziou kapitoly Invenit et pinxit. Predlohy a inšpirácie Schmidtovej tvorby (in: → Medvecký 2013, s. 153-161). Porov. tiež autorove predchádzajúce štúdie k problematike Schmidtovej práce s predlohami: → Medvecký 2006a, s. 98–113; → Medvecký (2007)2008, s. 19–40.

02   Ukladanie do hrobu, medirytina Johannesa Sadelera podľa Dircka Barendsza (→ IB, vol. 70/I, s. 213) použitá ako predloha obrazu bočného oltára v Brhlovciach (→ Medvecký 2013, kat. II. 46).

03   Postavy Panny Márie a sv. Jozefa pred stĺpovou architektúrou na ľavej strane býv. oltárneho obrazu Klaňanie pastierov v banskoštiavnickom kostole sv. Kataríny, prevzaté z kompozície S. Voueta s rovnakým námetom. → Medvecký 2007(2008), obr. 11 a,b; → Medvecký 2013, s. 153, kat. II. 28.
Motívy z Jouvenetových kompozícií: → Medvecký 2013, kat. I.2c (Banská Štiavnica 1745); kat. II.78 (Štiavnické Bane 1747); kat. II.80 (Curhauskapelle 1742); kat. II.8 (Banská Bystrica). Čerpal zrejme zo sortimentu francúzskych predlôh, používaných pri výuke na viedenskej Akadémii výtvarných umení za Jacoba van Schuppena.

04   → Friedlmaier 1998, s. 38–40, kat. D 113–118; → Kat. Bergmüller 1988, č. 29, obr. s. 56–57.

05   → Medvecký 2006a, s. 104; tu uvedené príklady.

06   K tomu → Medvecký 2010a, s. 425–440.

07   → Medvecký 2006a, s. 106, obr. 7 a-f; → Medvecký 2010a, s. 435.

08   Motív letiaceho anjela s anjelikom z Marattovej kompozície "Tróniaca Panna Mária so svätcami" použil Schmidt na oltárnom obraze Smrť sv. Jozefa z Kremnice (→ Medvecký 2013, kat. II. 37); už predtým ho rovnako zakomponovali do hornej časti svojich oltárnych kompozícií napr. Martin Anton Lublinský (Mystické zasnúbenie sv. Kataríny 1675, Olomouc), Johann Georg Schmidt (Narodenie Panny Márie 1729, Klosterneuburg), či Anton Cebej (Mária Kráľovná anjelov 1765, Drtija pri Moravčah) a pod. → Medvecký 2010a, s. 434–435, obr. 4 a-d.

09   Figúrku anjelika hľadiaceho z obrazu si Schmidt osvojil a rôzne variovanú ju s obľubou umiestňoval do svojich oltárnych kompozícií. → Medvecký 2006a, obr. 1 a-d; → Medvecký 2013, kat. II. 4, 18, 44, 59.

10   Tróniaca Madona so svätcami, akvaforta Jacob Frey v Ríme (1717) podľa oltárneho obrazu S. Concu v Chiesa di S. Teresa v Palerme. Porov. príklady in: → Medvecký 2010a, s. 436, obr. 6 a,b.

11   → Medvecký 2013, Kat. II.59. Zjednodušený kompozičný variant Piazzettovho oltárneho obrazu z r. 1735 (dnes v Musée du Louvre), rozšírený v grafických reprodukciách Josepha Wagnera a ďalších reprodukčných rytcov.

12   Medirytiny Marco Alvise Pitteri podľa G. B. Piazzettu, 1742. - A. Mariuz, in: G. B. Piazzetta. Disegni – incisioni – libri manoscritti. Vicenza 1983 (Grafica veneta 4), s. 48–53, kat. č. 94–166; porov. tiež Anna Jávor: Piazzetta és Mögel, in: "Ez világ, mint egy kert…" Tanulmányok Galavics Géza tiszteletére. Budapest 2010, s. 465–472; najnovšie Z. Ludiková (ed.): Talianska maľba / Italian Painting. SNG Bratislava 2013, s. 230–232, kat. č. VIII. 7–14.

13   Kompozíciou Nanebovzatia Sebastiana Ricciho, popri Tizianovej a Rubensovej najrozšírenejšou predlohou pre zobrazovanie tohto námetu, sa u nás okrem Schmidta inšpiroval napr. A. Zallinger.→ Papco 2003/II, s. 866. Redukovaná kópia, olejomaľba na plechu zo zbierok GMB Bratislava, inv. č. A 2218 (I. Rusina: Z problematiky barokového maliarstva na Slovensku, in: Vlastivedný časopis, 22/1973, č. 4, s. 188–189), nie je Schmidtovým dielom.→ Medvecký 2006a, s. 102–103; → Medvecký 2013, kat. II. 44 (tam ostatná staršia lit.).

14   → Medvecký 2006a, obr. 2 a,b; → Medvecký 2013, kat. II. 74, 75. Obrazy sú dnes deponované späť vo Sv. Antone.

15   Mimoriadne rozšírené Bartolozziho rytinové reprodukcie Guaranových fresiek v Crespano del Grapa (Treviso) pred 1754, našli uplatnenie aj u nás (→ Medvecký 2013, s. 437–438, obr. 7 a,b); anjelské figúry z nich použil o. i. aj Schmidt vo svojich klenbových freskách v kaplnke sv. Jána Nepomuka vo Svätom Antone a farskom kostole v Banskej Bystrici. Personifikáciu „Religio“ z benátskej rytiny Francesca Bartolozziho podľa fresky Giustina Menescardiho prevzal Schmidt ako alegóriu Viery na jednom z klenbových polí farského kostola Nanebovzatia Panny Márie v Banskej Bystrici (→ Medvecký 2013, kat. I. 16c); figúru anjela so skríženými rukami hľadicaho z oblakov pri nej vypustil a zakomponoval do fresky na ústrednom klenbovom poli kostola (kat. I. 16d), alebo aj na oltárnom obraze sv. Petra z Alcantary z Kremnice (kat. II. 38), atď.

16   → Medvecký 2006a, s. 107; - P. Koreň, in: Zborník príspevkov zo seminára o reštaurovaní a tvorbe rakúskeho maliara Antona Schmidta, Banská Štiavnica 5. júna 2007. SBM Banská Štiavnica 2008, s. 99–108; → Medvecký (2007)2008, s. 24; → Medvecký 2013, kat. II. 20. Okrem Bergmüllera sa Schmidt inšpiroval Nanebovzatím Panny Márie od J. G. Schmidta na hlavnom oltári far. kostola v Mauerbachu a jeho olejovou skicou Nanebovzatia na Steinlovom modeli nerealizovaného oltára pre Zwettl (apoštol nakláňajúci sa nad prázdnou tumbou). - Ulrike Pühringer-Zwanowetz: Matthias Steinl. Wien – München 1966, s. 239; - Kat. Triumph der Phantasie. Barocke Modelle von Hildebrandt bis Mollinarolo. Ed. M. Krapf. Österreichische Galerie Belvedere Wien 1998, s. 181, kat. č. 50, obr. s. 182.

17   V kartuši naspodu: „Icones cum Emblematibus in Sacello B.M.V. / noviter erecto in Ecclesia(e) Cathedrali Augustana(e), / vivis coloribus in fresco depictae, ari incisae, et / venales apud me Joanum Georgium Bergmüller Pictorem et Inventorem“. Rytina je jedným z piatich výjavov zo života Panny Márie, pripojených ako dodatok v Bergmüllerovej učebnici teórie proporcií „Anthropometria“, vydanej v Augsburgu 1723. → Kat. Bergmüller 1988, č. D 119–124; → Friedlmaier 1998, č. D 119–124.

18   Thomas Karl: Johann Georg Schmidt genannt „Wiener Schmidt“ (um 1685 – 1748). Phil. Diss., Universität Wien 1983, s. 125 n.; - Alexander Heisig: Joseph Matthias Götz (1696 – 1760). Barockskulptur in Bayern und Österreich. Regensburg 2004, s. 38, 284.

19   → Friedlmaier 1998, č. D 125, 126, č. D 378–383; - Alois Epple: Die Stichserie der Fresken in der Dominikanerinnenkirche St. Katharina in Augsburg von J. G. Bergmüller, in: Materialien zur Bergmüller-Forschung, Heft 4. Türkheim 2002, s. 6–39.

20   Obojstranne maľovaný obraz oválneho formátu, pôv. asi maľovaná procesiová zástava, dnes v zbierkach SNG (→ Medvecký 2013, kat. II. 43b). Predlohou pre Vyučovanie Panny Márie na druhej strane mu nebola augsburská Bergmüllerova grafika, ale obraz ďalšieho predstaviteľa benátskeho rokoka, Jacopa Amigoniho (1682–1752), graficky reprodukovaný Giuseppem Wagnerom (→ Medvecký 2013, kat. II. 43 a).

21   Sv. Barbora zo série býv. oltárnych obrazov zo Štiavnických Baní, dnes v zbierkach SBM v Banskej Štiavnici (→ Medvecký 2013, kat. II. 17).

22   Sv. Helena, olejomaľba neznámej proveniencie, dnes v zbierkach SNG (→ Medvecký 2013, kat. II. 40).

23   → Medvecký (2007)2008, obr. 13 a-c; → Medvecký 2013, kat. I. 10 b, 16 d.

24   → Medvecký 2013, kat. II. 56. Dielenská práca z 1760-tych rokov, vznikla v časoch keď tu pôsobila jezuitská misia, pravdepodobne spolu s ústredným obrazom, ktorý sa nezachoval (na hlavnom oltári, upravenom r. 1804, je dnes nový ústredný obraz Nanebovzatie Panny Márie).

25   → Medvecký 2013, kat. I. 10 b (Sv. Anton); kat. I. 14a (Brhlovce); → Balážová / Medvecký 2010, obr. 29, 30.

26   Medirytina Hieronym Sperling (→ Friedlmaier 1998, č. D 125); → Medvecký (2007)2008, obr. 12 a-c; → Medvecký 2013, kat. I.10 a, I.16 e. Je dosť pravdpodobné, že bola Schmidtovi predlohou aj pre fresku nad chórom niekdajšieho farského kostola v Kremnici (→ Medvecký 2013, kat. I. 15-5).

27   Zoskupenie figúr Deviatich anjelských chórov z Bergmüllerovej rytiny (→ Kat. Bergmüller 1988, č. 28) oproti grafike v stranovom prevrátení, Schmidt rozdelil a zakomponoval po stranách oltárnej niky so Srdcom Ježišovým (→ Medvecký 2013, kat. I. 7-2b).
Rytinová reprodukcia Bergmüllerovho pendantu, Bolestné srdce Panny Márie uctievané anjelmi na druhom bočnom oltári, bola predlohou neznámemu maliarovi pre ústredný obraz hlav. oltára farského kostola v Diviackej Novej Vsi.

28   Na titulnom liste: „Hoc Symbolum Apostolicum Graphicis et Symbolicis Iconibus / illustratum noviter aeri incisum ingeniose invenit, / delineavit et excudit / Joannes Georgius Bergmüller, Pictor Augustanus / anno 1730“. → Herbst des Barock 1998, s. 20–22, obr. 11–24; → Friedlmaier 1998, kat. č. D 154–167; → Wildmoser 1985, s. 281–283, kat. č. 3–501-001 až 014.

29   → Medvecký 2006a, obr. 4, 5; → Medvecký (2007)2008, obr. 14, 15; → Medvecký 2010a, obr. 16, 17; → Medvecký 2013, kat. I. 10 b, 10 d (Svätý Anton). Podľa autentického opisu kompozícií namaľovaných na klenbách zbúraného kremnického kostola, priloženého k zmluve magistrátu so Schmidtom z r. 1760 (→ Medvecký 2013, kat. I. 15-3, 15-4).

30   → Medvecký 2006a, obr. 6 a,b; → Medvecký 2013, kat. I. 16 b.

31   → Medvecký (2007)2008, obr. 16 a,b; → Balážová / Medvecký 2010, obr. 25, 26; → Medvecký 2013, kat. I. 6. Bergmüllerovými leptami z tejto série (→ Friedlmaier 1998, č. D 252–255) sa inšpiroval aj J. F. Fromiller (Klagenfurt), Johann Christian Winck (olejové kópie v zb. Rossachera, Salzburg), a mnohí ďalší maliari.

32   → Friedlmaier 1998, č. D 241–244, nedat.

33   Sv. Karolína zo série menších býv. oltárnych obrazov zo Štiavnických Baní, dnes v zbierkach SBM (→ Medvecký 2013, kat. II. 18).

34   Freska Sv. Ignác z Loyoly pod Madonou z r. 1756 medzi oknami uličnej fasády (→ Medvecký 2013, kat. I. 11), s nápisom datujúcim ukončenie prestavby budovy podľa projektu kremnického I. P. Götza. - Barbara Balážová: Industriálna, urbánna a sakrálna krajina, in: Industriálna krajina? Stredoslovenské banské mestá v 16.-18. storočí. Kat. výstavy, SNG Bratislava 2010, s. 9–58; v pozn. 110 na s. 56.

35   → Medvecký 2013, kat. I. 10 a. Pendant ľavej anjelskej figúry, prevzatej z titulného listu tohto albumu – pozri pozn. 28.

36   Mária ako apokalyptická žena (Zj 12,1), oltárny obraz z r. 1718. → Friedlmaier 1998, č. D 147. Starší hlavný oltár sv. Petra a Pavla v Hodruši, doplnený nadstavcom so Schmidtovým obrazom (→ Medvecký 2013, kat. II. 52) a sochami sv. Jána Nepomuka a sv. Ignáca z Loyoly, spolu s dvoma bočnými oltármi jezuitských svätcov vysvätil 12. 1. 1755 viedenský biskup Franz X. Anton Marxer (Kanonická vizitácia 1824). Obraz a sochy z vykradnutého kostola na cintoríne vidno už iba na archívnych záberoch spred r. 2004. – Miloš Krchňavý / Vít Priesol: História sakrálnych objektov v obci Hodruša – Hámre. Banská Hodruša 2008, s. 16-19.

37   Herfried Thaller: Das „Zitat von Autoritäten“ im Werke Josef Ferdinand Fromillers, in: Kunstjahrbuch der Stadt Linz 1994/95, Linz 1995, s. 89–136.

38   → Thaller 1995, c. d., obr. 44, 46.

ŠTÚDIE